Neznámi hrdinovia
Film je svedectvom doby, svedectvom odvahy a statočnosti jednoduchých ľudí.
Na územie Slovenska sa zrútilo počas 2. svetovej vojny 46 amerických bombardovacích a 8 stíhacích lietadiel. 88 letcov pritom zahynulo a približne 380 bolo chytených a odvlečených do zajateckých táborov.
Ďalším letcom sa však podarilo uniknúť z horiacich lietadiel a hľadali záchranu u miestnych ľudí.
Osudy Američanov na Slovensku sú strhujúcim príbehom boja o prežitie uprostred neznámej krajiny, boja s beznádejou a zúfalstvom až za hranicu ľudských síl. Príbehom vôle nepoddať sa osudu, ale čeliť mu s dôstojnosťou a bez straty sebaúcty. Ale aj odvahy pozrieť sa smrti do oči a obetovať jej svoj život v mene slobody.
Final Mission
The film is a testimony of a period, a testimony of courage and bravery of simple people
During WW2 crashed on the Slovak territory 46 American bombers and 8 fighter aircrafts. 88 airmen were killed and about 380 were captured and taken to prison camps.
Other airmen managed to escape from the burning airplanes and sought refuge by local people.
The fate of Americans in Slovakia is a riveting story about a fight for survival in the middle of a unknown country, a fight with hopelessness and despair to the limit of human strength. A story about not giving up your fate, but to face it with dignity and without loss of self-respect. But also the courage to look death in the eye and sacrifice your life in the name of freedom.
Oficiálna web stránka filmu: www.finalmission.eu
Oficial website of the movie: www.finalmission.eu
Producent: Darina Smržová
Koproducent: RTVS, Múzeum SNP v Banskej Bystrici
Scenár a réžia: Dušan Hudec
Kamera: Rado Bliznakov
Strih: Darina Smržová
Zvukový dizajn a mix: Dušan Kozák
Realizáciu tohto filmu finančne podporil:
Audiovizuálny fond 
Zukunftsfonds der Republik Österreich 
Ocenenia:
- Jeden svet 2014 v Bratislave, najlepší slovenský dokumentárny film
- Výročná cena Revue pamiatky a múzea za rok 2014
- IGRIC 2016 - tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu
Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom
Príbeh o zabudnutom hrdinovi, ktorý zostal už len vytesaným symbolom odvahy a statočnosti.
23. február 1945.
Po niekoľkodňových krvavých bojoch s Japoncami vztýčili šiesti vojaci americkej námornej pechoty zástavu na ostrove Iwo Jima. Touto úlohou bol poverený seržant Michael Strank, pôvodom zo Slovenska.
Vďaka expresívnej fotografii Joe Rosenthala sa vojaci dvíhajúci vlajku stali slávnymi, uctievanými hrdinami po celej Amerike.
Strankovi však osud nedoprial, aby sa toho dožil. O niekoľko dní neskôr zahynul po zásahu črepinou z delostreleckého granátu priamo do srdca. Mal vtedy 25 rokov.
Strank zosobňuje predstavu skutočného, pravého bojovníka, ktorý obetoval život pre tie najušľachtilejšie hodnoty, s ktorými sa identifikujú mnohí Američania: myšlienku slobody a nezávislosti.
Prichádzajú k pamätníku námornej pechoty vo Washingtone, aby mu prejavili svoju úctu. Cítia k nemu veľký rešpekt, hoci nevedia, čím všetkým Strank musel prejsť počas svojho krátkeho života. Zostáva pre nich naďalej záhadou.
Hans Broos – Architekt drsnej poetiky
Hans Broos - Rough poetry architect
Dramatický príbeh na pozadí historických udalostí, ktoré zmenili svet
A dramatic story taking place in times of historic events that changed the world
Starý muž už nepoznáva svoju tvár v zrkadle. Trpí Alzheimerovou chorobou. Z pamäti sa postupne vymazávajú spomienky. Jedného dňa sa rozhodne, že svojmu odrazu v zrkadle vyrozpráva príbeh svojho života. Ten muž sa volá Hans Broos – slávny brazílsky architekt, karpatský Nemec zo Slovenska.
Broszovci bývali vedľa fary evanjelického kostola. Otec stolár robil nábytok pre celú obec, aby zaplatil synovi školné na elitnom lýceu v Kežmarku. Počas vojny študuje Stavebnú fakultu v Prahe (40-43). Štúdium architektúry absolvuje na Technickej univerzite v Braunschweigene (1948). Návrat domov po vojne nebol možný. Benešove dekréty znamenali vysídlenie Nemcov z Československa na základe kolektívnej viny.
V Nemecku sa podieľal na obnove vojnou zničeného Karslruhe. Cítil napätie a hrozbu novej vojny. V roku 1953 sa rozhodol odísť do Brazílie. Tam sa stal významným predstaviteľom architektúry „brutalizmu“. Jeho stavby získali prestížne ocenenia. Je autorom 450 projektov, desiatky bolo realizovaných. Zaoberal sa smerovaním architektúry a urbanizmu. Veril, že predstavujú významnú silu pri výchove más.
Odkrývame príbeh Hansa Broosa a paralelne skladáme dramatický, rozporuplný osud karpatských Nemcov, ktorí na Slovensko prišli pred 800 rokmi.
The old man fails to recognize his own face in the mirror. He is suffering from Alzheimer’s disease. Little by little, his memories get washed away. One day he decides to tell the story of his life to his reflection in the mirror. The man is Hans Broos - a famous Brazilian architect, Carpathian German by origin, born in Slovakia.
Brosz family lived next to the evangelic church vicarage. Father - a carpenter - used to make furniture for people in the whole village to cover his son’s tuition fees at a prominent lyceum in the town of Kežmarok. During the war, he studied civil engineering in Prague (1940-1943). He studied architecture at the Technical University in Brauschweigen (1948). After the war, it was not possible to return back home. The Beneš Decrees implied expulsion of Germans from Czechoslovakia based on collective guilt.
In Germany, Broos participated at restoration of the city of Karlsruhe, destroyed during the war. He could feel tension and menace of a new war. In 1953, he decided to leave to Brazil. There, he became an important representative of architectonic “brutalism”. His constructions received prestigious awards. During his life, he made 450 projects; tens of them were actually executed. His specialization was direction of architecture and urbanism. He believed they represented a very important force for education of crowds.
We are uncovering the story of Hans Broos. At the same time, in the parallel storyline, we put together dramatic and repugnant destiny of Carpathian Germans who settled at the territory of Slovakia 800 years ago.